Bachelard vo mne znovu otvára fascinujúci detský svet. Akú zvedavosť a nadšenie vo mne vzbudzujú spomienky na detstvo. Sním o tajomstvách ukrytých vo veľkej skrini.
V malej izbe v byte starej mamy sme si zo starých diek a obrusov, za pomoci stoličiek a množstva štipcov, postavili bunker. Naše útočisko. Zrazu sme už neboli v tom byte, ale v našom vlastnom príbytku, kde fantázia nemala hraníc. Ako ma len fascinovalo ako svetlo prechádzalo cez bledé vzory starej deky a vytváralo útulné osvetlenie nášho brlohu.
Bol to náš svet vo svete.
A pritom len kopa starých diek zopnutýh o operadlá stoličiek.
Snívalo sa mi, že som bola v butiku, v ktorom som zvykla brigádovať v druhom ročníku.
Butik najprv vyzeral rovnako ako si ho pamätám, na rovnakom mieste na akom býval.
Majitelia chceli aby som u nich znovu pracovala, nedarilo sa mi však s novým systémom. Nová zamestnankyňa sa mi smiala, no šéfka ma ospevovala.
Majiteľ mi začal ukazovať čo majú nové v ponuke.
Ako sme prechádzali obchodom, zrazu bol priestor dvakrát taký veľký, vyplnený bielymi podstavcami, v tvare kvádra, na prezentáciu tovaru.
Radšej som už chcela odísť.
Vyšla som z obchodu, ale ocitla som sa nie na Michalskej ulici, ale na rohu akejsi historickej budovy so sklenou vitrážou. Popri výkladu boli rozložené stoličky kaviarne a od jedného stolíka na mňa mávala šéfka.
Uvedomila som si, že tú budovu poznám. Nachádza sa na námestí. Tu však pôsobila oveľa väčšia a pompéznejšia.